Blížil sa deň začatia sebekoučinku. Kedže som sa cítila nepripravená a dostatočne nezásobená informáciami, tak som si nechala dva dni na prípravu, hovorila som si- keď už nič tak aspoň psychicky sa naladím. Sestre sa narodilo ten týždeň dievčatko a tak sme podnikli rodinný výlet z Prahy do Karlových Varov. Všetko vyzeralo úžasne, radosť z malého nového prírastku do rodiny obrovská ale čo čert nechcel tak s mamčou pricestovali moravské koláče od babičky tie najlepšie na svete aspoň ako si ich pamatám, moj najobľúbenejší jahodový dort a rízky...Nebudem Vám to ani popisovať. Hneď keď som to videla, tak v pude sebezáchovy som všetko čo sa len dalo odlifrovala k sestre pod zámienkou - ona nemože variť nemá čas tak sa im to hodí. Deň klapal v najlepšom poriadku, taký systém sa mi páčil. Na obed mi bolo povedané že malé porcie nie  sú, kde sa znova objavil moj pud sebezáchovy a tretina zostala na tanieri...nebudem Vám klamať moravský koláč som spapala e a aj kúsok jahodového dortu..nedalo sa odolať žiadnymi sebe lepšími zbraňami...:/ Čo mi prišlo najvtipnejšie, že som ešte večer dostala od mamči prednášku čo mám a nemám jesť, kedy a ako, a prečo...vtedy som si spomenula na to trýznenie smaženými rízkami v mrazáku a moravskými koláčmi na stole ktoré sama priniesla..Pozbierala som všetku silu a keď sme odprevadili mamku na stanicu, zbalila som moravské koláče, jahodový koláč do lednice. Ani si neviete predstaviť akú mali chlapci radosť v práci a koláče od babičky rázom zmizli zu povrchu zemského, moj chlap ma podržal a jahodový koláč doma tiež nezostal a rízky ? polovicu hodil bratovi...a ja sa cítim skvelo lebo som odolala tak ako nikdy predtým...